Božena Němcová 200 česko-slovenským pohľadom
Konferencia bola zásadným podujatím odbornej reflexie života a tvorby Boženy Němcovej vo vzťahu k Slovensku pri príležitosti 200. výročia jej narodenia, nadviazala na ňu verejná prezentácia v Slovenskom dome v Prahe i divadelné pásmo, uvedené na viacerých miestach Českej republiky.
V rukách držíte zborník, základom ktorého sú príspevky, ktoré zazneli na konferencii Božena Němcová a Slovensko (200 rokov od narodenia), ktorá sa konala v lete 2020 v Slovenskom dome v Prahe. Je šťastím a úspechom, že sa v tomto roku, poznamenanom pandémiou Covid-19 a opatreniami proti nej, napriek ťažkostiam predsalen podarilo uskutočniť túto odbornú reflexiu významného výročia autorky, ktorá bola podstatná nielen pre české obrodenie a literárny vývoj, ale aj pre česko-slovenský literárny kontext a uchovanie národného bohatstva, ukrytého v slovenských ľudových rozprávkach.
Konferenciu usporiadali a zborník z nej vydali Slovak & Czech World Network Žilina a Slovensko-český klub, z. s. Praha. Vydanie publikácie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Projekt podporilo aj ministerstvo kultúry Českej republiky.
Konferencia bola zásadným podujatím odbornej reflexie života a tvorby Boženy Němcovej vo vzťahu k Slovensku pri príležitosti 200. výročia jej narodenia, nadviazala na ňu verejná prezentácia v Slovenskom dome v Prahe i divadelné pásmo, uvedené na viacerých miestach Českej republiky.
Partnermi boli Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, Klub českých a slovenských spisovateľov, Spolok slovenských spisovateľov, Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, Obec spisovatelů, Klub spisovateľov literatúry faktu, CS Inštitút, Asociácia nezávislých médií, spolok Aréna a Slovenský literárny klub v ČR.
Poukázali sme na to, akou zvláštnou kapitolou života Boženy Němcovej bol jej vzťah k Slovensku a Slovákom. Dodnes z neho ťažíme.
Kto bynepoznal rozprávky ako O dvanástich mesiačikoch alebo Soľ nad zlato. Na rozdiel od českých rozprávok, ktoré sa nebála pozmeniť, u rozprávok slovenských sa drží viac predlohy, v dialógoch sa pokúša používať slovenčinu. Němcová uskutočnila štyri cesty na
Slovensko. Boli spojené s návštevou manžela, ktorý dúfal, že so záujmom o miesto v Uhorsku (ich neoddeliteľnou súčasťou vtedy Slovensko bolo) vyhne perzekúcii. V čase Bachovho absolutizmu ho však prenasledovania úradov dochytili aj tam. Z jednej z ciest odvolal Němcovú odkaz, že syn Hynek chorľavie (dva dni po návrate do Prahy jej zomrel v náručí), z jednej z ciest bola Božena Němcová, považovaná za osobu politicky nespoľahlivú (celú cestu bola pod dozorom polície), nakoniec vypovedaná z Uhier. Slovenské prostredie Němcovú zaujalo, a tak sa o ňom snažila mnoho dozvedieť. Stýkala sa s vlastencami, zbierala ľudovú slovesnosť, v kúpeľoch Sliač sa liečila. Konferencia zmapovala aj jej osobné vzťahy s významnými Slovákmi, zaradila jej dielo a pôsobenie do kontextu českého a slovenského literárneho vývoja, ich interakcie, i do kontextu historického či slovanského. Veď posúďte sami…
Vladimír Skalský
celý sborník naleznete zde