Marián Děd: MEDIÁLNY OBRAZ ISLAMSKÉHO NÁBOŽENSTVA
Migračná kríza veľmi výrazným spôsobom zasiahla do diania na európskom kontinente. Masy ľudí migrujúcich do krajín Európy sú pre európsku spoločnosť veľkom neznámou. Výrazný vplyv na týchto ľudí má aj ich mediálny obraz. Vzhľadom na to, že väčšina migrantov sú ľudia islamského vierovyznania pohľad na nich je veľmi skreslený, ba dokonca možno konštatovať, že až negatívny. V týchto intenciách sa snažíme zobraziť mediálny obraz islamského náboženstva, ktoré je po 11.9.2001 prezentované v médiách ako teroristické a neprispôsobivé.
MEDIÁLNY OBRAZ ISLAMSKÉHO NÁBOŽENSTVA
PhDr. MARIÁN DĚD, PhD.
Abstrakt
Migračná kríza veľmi výrazným spôsobom zasiahla do diania na európskom kontinente. Masy ľudí migrujúcich do krajín Európy sú pre európsku spoločnosť veľkom neznámou. Výrazný vplyv na týchto ľudí má aj ich mediálny obraz. Vzhľadom na to, že väčšina migrantov sú ľudia islamského vierovyznania pohľad na nich je veľmi skreslený, ba dokonca možno konštatovať, že až negatívny. V týchto intenciách sa snažíme zobraziť mediálny obraz islamského náboženstva, ktoré je po 11.9.2001 prezentované v médiách ako teroristické a neprispôsobivé.
Kľúčové slová: média, islam, islamské náboženstvo
V súčasnej Európe je migračná téma a migranti veľmi veľkou neznámou. Masy nových ľudí prichádzajúcich do Európy. A Európa sa nevie sa zbaliť pocitu, že do jej geopolitického priestoru prichádza niečo nové, niečo neznáme, niečo čoho sa väčšina spoločnosti bojí a pred čím má strach.
Tento strach z neznáma je často vyvolávaný médiami a mediálnym obrazom, ktorý o migrantoch prinášajú takmer všetky mienkotvorné média. Nakoľko väčšina migrantov sa hlási k islamskému náboženstvu, možno konštatovať, že aj islamské náboženstvo je zobrazované v negatívnom svetle.
Úlohou médií je formovať názory a prezentovať konkrétnu verziu danej udalosti ako realitu. Médiám sa vo všeobecnosti dôveruje a očakáva sa, že vykreslia verný obraz udalostí, ktoré sa odohrajú na miestnej i medzinárodnej úrovni. Avšak pokiaľ ide o mediálny obraz Islamu, najmä po útokoch z 11. septembra, množstvo výskumov potvrdilo, že medzinárodné médiá majú tendenciu vytvárať negatívny obraz Islamu a to tak, že ho spájajú s terorizmom.
Problematika toho, ako medzinárodné médiá spájajú Islam s terorizmom sa stala predmetom širokej odbornej diskusie.
Úloha médií nie je len v prezentácii a zobrazení informácií a obrazového materiálu, ale média majú schopnosť formovať názory a predstaviť konkrétnu verziu ako realitu.
Táto premisa je dôsledkom toho, že obidve zobrazované skupiny, či už teroristická bunka, alebo oficiálne úrady majú snahu spolupracovať s médiami, pretože tieto sú považované za jediného agenta v poskytovaní informácií a pri vytváraní povedomia týkajúceho sa zásadných otázok v spoločnosti.
Dr. Natasha Hamilton-Hart, prednášajúca na Národnej Univerzite v Singapure sa vyjadrila, že definícia terorizmu je v súčasnosti príliš oklieštená, pretože predstavuje Islam a moslimov irelevantným spôsobom. Je zrejmé, že západné krajiny sú náchylné identifikovať terorizmus s určitými skupinami, ktoré sú označené ako extrémisti, militanti, alebo moslimskí extrémisti.
Podľa Winegara je dnes jasne viditeľná snaha médií zamerať sa na moslimské skupiny, ktorým bola prisúdená zodpovednosť za viaceré teroristické útoky, čo má veľmi negatívny dopad na celú moslimskú spoločnosť. Obraz moslimov v západných médiách je podľa rôznych štúdií veľmi negatívny.
Stereotypy v printových médiách nie sú také zrejmé, s výnimkou kreslených karikatúr, ale napriek tomu k nim dochádza a anti-moslimská zaujatosť je práve v tomto prípade oveľa zákernejšia a urážajúcejšia celú moslimskú komunitu. Ako príklad treba uviesť zosmiešňujúce karikatúry proroka Mohameda vo Francúzskych satiristických týždenníkov.
Pojmy „islamský“, alebo „moslim“ sú spájané s extrémizmom, militantnými zložkami, alebo džihádom, akoby tieto spojenia patrili neoddeliteľne k sebe. (moslimský extrémista, islamský teror, islamská vojny, moslimská časovaná bomba). V mnohých prípadoch sa v tlači hovorí a píše o moslimoch spôsobom, ktorý nie je ani prijateľní ani akceptovateľní.
V niektorých prestížnych médiách dochádza k zlepšeniu v percepcii Islamu. Televíznemu spravodajstvu naďalej dominuje téma teroristických útokov a rukojemníkov, čo má za cieľ „šokovať a zaujať väčšinu divákov," ktorí nie sú schopní hľadania pravdy a sú ochotní stotožňovať svoje názory s názormi, ktoré im poskytujú média .
Médiá by mali poskytovať aj kompenzačný obraz väčšiny moslimského obyvateľstva v každodennom živote, ide o bežných ľudí, žijúcich svoju každodennú realitu práce a starostlivosti o domácnosť.
Podľa Waltera Laqueura, zohrávajú médiá hlavnú úlohu pri vytváraní obrazu úspešnej teroristickej akcie čo bol jeden z hlavných dôvodov pre posun od vidieckych partizánov k mestskému typu terorizmu v šesťdesiatych rokoch. Predpokladá sa, že udalosti z 11. septembra boli priamou reakciou na spoločenské usporiadanie, alebo, ako to nazval Samuel Huntington, išlo o "stret civilizácií". Avšak, táto udalosť nadobudla nový rozmer, keď západné médiá začali ponúkať množstvo správ, ktoré vytvárali u recipientov negatívne prepojenie s islamom. Incident spustil prostredníctvom médií otvorené obvinenia zo strany USA voči islamskému náboženstvu a moslimom.
Postupne dochádza k vytváraniu negatívnych stereotypov voči islamským krajinám, ako sú Afganistan a Irak, pričom tieto dve krajiny rovnako ako aj ďalšie v regióne Blízkeho východu získali označenie teroristické krajiny.
"Terorizmus", podľa Silkeho je termín používaný pre označenie násilného činu, pričom akýkoľvek čin je považovaný za násilný, pokiaľ je svojou povahou protizákonný, alebo porušuje ľudské práva. Cassidy tvrdí, že vojna s terorizmom bude pretrvávať roky, oveľa dlhšie ako americká občianska vojna, alebo druhá svetová vojna. Súčasná americká národná bezpečnosť a vojenské strategické dokumenty označujú túto vojnu ako ťahajúce sa boje, charakteristické pretrvávajúcim konfliktom, ktorý môže trvať niekoľko desaťročí.
Podľa Laqueura sa pôvodný terorizmus objavil v mnohých rôznych formách, medzi ktoré patrili náboženské hnutia, politické vzbury, ale aj sociálne povstania. Ďalej tvrdí, že dobrým príkladom prvých prejavov terorizmu bolo obdobie počas francúzskej revolúcie v deväťdesiatych rokoch 18. storočia, kedy bola synonymom pre terorizmus „vláda teroru“. Samotný pojem „terorizmus“ nemá presnú, alebo široko akceptovanú definíciu.
Podľa Brinklyho zatiaľ čo samotný protagonista môže o sebe tvrdiť, že je „bojovník za slobodu“, ostatní ho môžu označovať za „teroristu“. Pre ilustráciu ukazuje, čo sa stalo na konci druhej svetovej vojny, keď mala Veľká Británia stále v rukách moc nad Palestínou Ozbrojené skupiny izraelských partizánov viedli vlastnú „mikrovojnu“ proti Britom, útočili pod vedením Jicchaka Shamira na najvyšších britských vojenských dôstojníkov, čo bolo mnohými pozorovateľmi označované za terorizmus.
Haberman, na druhej strane poukazuje na to, že mnoho izraelských spravodajských článkov zobrazuje Palestínčanov ako teroristov, bez ohľadu na to, či sú ciele ich útokov armáda, alebo civilisti.
Terorizmus a médiá
Existuje niekoľko názorov na úlohu médií v súvislosti s terorizmom. Médiá sú v podstate hlavným agentom pri prenose správ o nebezpečenstve terorizmu smerom k spoločnosti.
Podľa Mc Quaila za určitých podmienok môžu médiá pomôcť vláde v otázke terorizmu tým, že označia teroristické skupiny negatívnou nálepkou a poskytnutými informáciami podporia šírenie paniky medzi verejnosť.
Lowenthal (1989) tvrdí, že bez spolupráce s médiami by bol terorizmus bezzubý. Dramatizáciou teroristických hrozieb a požiadaviek, a tým, že ich média otvorene a jasne neodsúdia, často prispievajú k morálnemu zmätku, ktorý vedie v niektorých prípadoch k idealizovaniu teroristických skupín a zabúdaniu na obete. Aj napriek príspevkom zo strany médií, ktoré budujú povedomie o nebezpečenstve terorizmu, čo následne vedie v spoločnosti k pocitu nenávisti, médiá majú schopnosť poskytnúť publicitu, ako aj legitimitu určitej teroristickej politickej agende, keď dôjde k zlyhaniu zo strany vlády.
Teoretici venujúci sa otázke terorizmu často udávajú ako jeden z dôvodov akéhokoľvek teroristického činu, alebo prípadnej sabotáže získanie publicity, či upútanie pozornosti čo najširšieho spektra spoločnosti.
Podľa Simonsena a Spindlovena majú médiá negatívny vplyv na manipuláciu s náhľadom na terorizmus, aj keď vládnuce autority filtrujú informačné toky za účelom neutralizácie situácie. Môžeme predpokladať, že obidve zúčastnené strany, tak vlády, ako aj teroristi sa usilujú udržať si dobré vzťahy s médiami.
V prípade, že médiá odmietnu spolupracovať, môže to mať pre ne negatívne následky; vláda môže na médiá uvaliť sankcie - napríklad prísnu filtráciu informácií šírených v médiách a dochádza len k prepúšťaniu informácie o terorizme, ktoré poskytne samotná vláda. Preto, Hashim zdôrazňuje, že médiá a problémy v súvislosti s terorizmom sú vždy vnímané z troch hľadísk; z pohľadu cieľov teroristov v médiách, vládnych cieľoch v médiách a vlastné ciele médií týkajúce sa incidentov súvisiacich s terorizmom.
Wright & Beliaev (1991) tvrdia, že vzťah medzi náboženstvom a násilím, ktorý médiá prezentujú nie je v skutočnosti ničím novým. Niektoré médiá spájajú náboženstvo a terorizmus pod hlavičku svätej vojny a inkvizície. Slová ako vrah, fanatik, či zločinec sa používajú pri projekcii fanatických skupín, ktoré patria k islamu, judaizmu, alebo hinduizmu. Zároveň hovoria o moslimských teroristoch ako o moslimských fanatikoch, ktorí sa podieľali na sérii bombových útokov a atentátov na Blízkom východe v priebehu 80. rokov.
Preto ani spájanie terorizmu s islamom, nie je niečo nové. Na základe dostupnej literatúry, ktorá sa vzťahuje k médiám a terorizmu sme zadefinovali hlavné mediálne nálepky, ktoré získal Islam
Islam, terorizmus, média
Mediálna nálepka, ktorú dostal islamský svet po udalostiach z 11. septembra, kedy ako teroristi boli identifikovaní moslimskí fundamentalisti, alebo „islamisti“, znásobila predsudky, diskrimináciu a útoky proti moslimom, či na krajiny Stredného východu. Prívlastky, ktorými sa označuje moslimská komunita sú extrémne – napr. „necivilizovaný“, či „barbarský“. Takéto mediálná identifikácia sa spája s preddefinovanou agendou niektorých krajín, alebo nepriateľskou ideológiou.
Peter Drucker napríklad hovorí o „post-modernom“ svete a zdôrazňuje, že ďalšie hrozby po páde sovietskeho zväzu a vývoji kapitalizmu sú útoky samovražedných atentátnikov ktorých pôvod sa nachádza v Islame, pretože existuje mnoho vzorcov konania pochádzajúcich z moslimských cieľových skupín, ktoré používajú samovražedné útoky, ako pomstu proti diskriminácii moslimov západnými krajinami.
Moslimskí vodcovia a osobnosti verejného života, ako napríklad Kaddáfí, Jásir Arafat či Chomejní sú predstavované ako násilné a zlé. Chomejní bol kedysi označovaný ako rovnako krutý ako Adolf Hitler.
Islamské hnutia vedené vodcami ako napríklad Abu al-Ala Mawdudi sú považované za militantné a sú spájané s násilím, najmä pokiaľ sa v týchto hnutiach vyskytujú prvky džihádu.
Moslimské krajiny, ktoré sú schopné vyvíjať a vyrábať zbrane sú považované zo strany západných médií za hrozbu. Médiá vykresľujú negatívne následky, ktoré môže mať ďalšie šírenie zbraní. Napríklad uránový program v Iráne bol vykresľovaný vo väčšine medzinárodných médií ako vojenská stratégia Iránu proti USA.
Hlavní predstavitelia teroristických skupín sú moslimovia. Existencia politických hnutí v krajinách, ako je Afganistan, Čečensko, Palestína a Irak, ktoré majú militantnú povahu spôsobila, že všetci moslimovia na celom svete sú označovaní západnými médiami ako potencionálni teroristi.
Boj za nezávislosť, ako napríklad v Palestíne je chápaný a predstavovaný ako teroristické hnutie. Jedným z príkladov je program CNN „Trauma or Terror“ kde je Islam spájaný s terorizmom a jednostranne je poukazované na ujmu Izraela, ktorý čelí násilným činom Palestíny.
Medzinárodné médiá ukazujú, Islam ako novú hrozbu po páde Sovietskeho zväzu. Jeden z moslimských novinárov napísal: „Teraz, keď už Sovietsky zväz, ktorý bývalý prezident Ronald Reagan opísal ako „ríšu zla“, neexistuje si vybrali moslimov a spustili nenávistnú mediálnu kampaň, ktorá najprv ukazovala moslimov ako násilníkov, postupne z nich urobila teroristov a nakoniec Západ vyvolal vojnové konflikty v rôznych častiach moslimského sveta.
Okrem toho, že sú ako teroristické označované organizácie, či politické hnutia, táto istá schéma platí aj pri moslimských krajinách ako Sýria, Líbya, Irán, Irak, Sudán a samozrejme Palestína, ktoré sú médiami označované ako podporovatelia násilia.
Záver
Islamská komunita nemôže tvrdiť, že to má v európskom priestore jednoduché a ľahké. Aj napriek tomu, že islamský terorizmus je hrozba pre svet nie všetci moslimovia sú teroristi. A práve tento fakt je v médiách veľmi podceňovaní a zaznávaní. Práve vďaka negatívnemu obrazu prezentovanému v médiách je postavenie moslimov žijúcich každodenným životom ťažké, zložité a majoritnou väčšinou obyvateľstva neakceptované. Dá sa to zmeniť za predpokladu, že médiá prestanú podávať tendenčne správy, ktoré často s realitou majú len veľmi málo spoločného.
Použitá literatúra
HUNTINGTON, S. The Clash of Civilization and the Remaking of World Order. Simon and Schuster, 2007, ISBN: 978141656124, str. 8
LAQUEUR, W. A History of Terrorism. New Jersey: Transaction Publishers.2011, ISBN: 9781412816113, str 68 -72
LATHEEF, F. War on Terrorism: The Untold Truth. Petaling Jaya: SIRD, 2006, ISBN: 9832535964, str. 25 – 28
McQUAIL, D. Media Performance: Mass Communication and the Public Interest. London: Sage.1992, ISBN: 9781446232682, str. 78 – 81
ORBE, M.P., HARRIS, T.M., Interracial Communication: Theory and Pracatice. Sage Publications 2013, ISBN: 9781483324258, str. 198 -201
SILKE, A. Terrorists, Victims and Society: Psychological Perspectives on Terrorism and its Consequences. John Wiley & Sons, 2003, ISBN: 9780470864401, str. 118 - 125
SIMONSEN, C.E, SPINDLOVE, J.R Terrorism Today: The Past, The Players, The Future. Pearson Education, 2012, ISBN: 9780133043891, str. 322-328
WINEGAR, J. The humanity game: art, Islam and the war on terror. Anthropological Quarterly. Vol. 81, str: 651 – 682.
Časopisy:
ALY, A. Australian Muslim responses to the discourse on terrorism in the Australian popular media. Australian Journal of Social Issues.2007, Vol.42, str.: 27 – 42
BRINKLY, J. The Stubborn Strength of Yitzhak Shamir. New York Times, August 21 1998, str. 27 – 29.
BERITA HARIAN, 5. júna 2008, str.10
CASSIDY, R.M. Terrorism and insurgency. Parameters.2008, Vol. 38, st. 129.
HABERMAN, C. Words, war and sensibility: Linguistic fog in the Mideast. New York Times, 29.8.1992, str. A1.
HASHIM, F.Y., Islam dan Terrorism. Pemikir. 2009, Vol. 55, str.: 49 – 66
ZULKIFLI, K. Air mata di Gaza. Millenia. Vol. 79, str: 16-18.
WINEGAR, J. The humanity game: art, Islam and the war on terror. Anthropological Quarterly. Vol. 81, str. 651 – 682.
Internetové zdroje:
ONLINE, Dostupné z:http://www.islamonline.com/cgi-bin/news_service/world_full_story.asp?service_id=1893
VAN DIJK, T. News as discourse. Hillsdale, (ONLINE) Dostupné z: http://www.discourses.org/OldBooks/Teun%20A%20van%20Dijk%20-%20News%20as%20Discourse.pdf
PhDr. Marián Děd, PhD.
--------------------------------------------------------------------------
zástupca riaditeľa pre pedagogiku
Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha o.p.s.
Vzdelávací a konzultačný inštitút v Bratislave