Juraj Zaťko: Náhľad na globálne riadenie migrácie
Náhľad na globálne riadenie migrácie (aktéri, prostriedky a formy)
PhDr. Juraj Zaťko
Náhľad na globálne riadenie migrácie (aktéri, prostriedky a formy)
Recenzent. Prof. PhDr. Silvia Gáliková, PhD.
Kľúčové slová: Migrácia, mobilita, štát, hranice, kríza, riadenie, utečenci, opatrenia
Úvod
Je dôležité pochopiť migráciu ako normálnu udalosť v živote jednotlivcov, rodín, komunít a štátov.1
Pokračujúci pohyb osôb cez hranice je neoddeliteľnou súčasťou rýchlo sa globalizujúceho sveta. 2
Migrácia je proces v rámci ktorého jednotlivci, ale aj celé skupiny ľudí z rôznych dôvodov opúšťajú pôvodné domovy. Súčasná mobilita ľudí má mimoriadne rastúcu tendenciu v porovnaní s minulosťou a naďalej stúpa, čo z nej robí kľúčový globálny problém 21. storočia. Z celkom 200 štátov sveta sú takmer všetky prepojené s migračnými tokmi, ako zdrojové, tranzitné alebo cieľové krajiny pre migrantov.
Nielen, že migrácia sa zvyšuje pokiaľ ide o jej o celkový objem, ale pohyb ľudí sa rozširuje aj geograficky, takže v súčasnosti sú týmto fenoménom zasiahnuté všetky štáty a regióny sveta a stávajú sa určitou časťou migračného reťazca, (buď sú vysielajúcimi, prijímajúcimi, alebo tranzitnými krajinami.
Migračný problém je v súčasnosti v kontexte európskej migračnej krízy potrebné chápať ako jeden z prvkov, ktoré výrazným spôsobom ohrozujú stabilitu Európskej Únie či Schengenského priestoru.
Koncept globálneho riadenia migrácie
Je potrebné chápať tento stav ako nevyhnutný jav medzinárodnej migrácie a ľudskej mobility? Empiricky to súčasné ukazovatele potvrdzujú . Dostupné údaje naznačujú, že celková mobilita neustále stúpa. Zatiaľ čo v roku 1950 sa ročne presúvalo 25 miliónov ľudí, v roku 2007 ich celkový počet dosahoval 800 miliónov.3 Väčšina mobility v tomto období je časovo ohraničená, ale zvýšená miera mobility sa týka aj dlhodobej migrácie . V štatistikách OSN4 je za medzinárodného migranta považovaná osoba , ktorá žije mimo svojej krajiny, ku ktorej má štátnu príslušnosť dlhšie, ako jeden rok. Počet takto definovaných medzinárodných migrantov neustále rastie. V roku 1960 ich bolo 75 miliónov, zatiaľčo v roku 1990 už vyše 155 miliónov, v roku 2007 191 miliónov a počet nových utečencov dosiahol len v roku 2015 1 milión.5 V porovnaní s minulým rokom ide o takmer štvornásobok.
Nielen, že migrácia sa zvyšuje pokiaľ ide o jej o celkový objem, ale pohyb ľudí sa rozširuje aj geograficky, takže v súčasnosti sú týmto fenoménom zasiahnuté všetky štáty a regióny sveta a stávajú sa určitou časťou migračného reťazca, (buď sú vysielajúcimi, prijímajúcimi, alebo tranzitnými krajinami. Dôležitou charakteristikou súčasnej migrácie je skutočnosť, že potreba, alebo túžba ľudí sťahovať sa z jednej krajiny do druhej ďaleko presahuje dostupné zákonné možnosti. Napríklad v roku 2006 sa viac ako 30 000 ľudí pokúsilo absolvovať riskantnú plavbu po mori zo západnej Afriky na Kanárske ostrovy – čo bolo viac ako šesťkrát toľko ako v predchádzajúcom roku.6
V globále sa odhaduje, že každoročne prekročí hranice 2,5 až 4 milióny prisťahovalcov, ktorí nemajú riadne povolenie a v súčasnosti je na svete 30 - 40 miliónov nelegálnych migrantov.7 Pokiaľ sa týmto číslam dá veriť, tak môžeme predpokladať, že v súčasnosti žijeme vo veku migrácie.
Ale ak sa zamyslíme nad dôsledkami, ktoré vyplývajú z premisy, že pohyb a migrácia sú prírodzené a trvalé črty svetového systému, musíme si zodpovedať niekoľko otázok, ktoré z toho vyplývajú. Ústrednou otázkou je, čo by to znamenalo pre politickú teóriu a ešte všeobecnejšie pre spoločenské vedy keby sme nemohli očakávať a predpokladať, že ľudia sa usadia v rámci svojich národných hraníc. Väčšina sociálnych vedeckých pojmov a teórií sa spolieha na schémy myslenia, ktoré chápu ľudí ako prirodzene usadlých. Preto je množstvo dostupných nástrojov a kategórií explicitne, alebo implicitne závislých na premise, že ľudia, spravidla žijú usadlý život v rámci svojich národných hraníc, za predpokladu, že majú jasnú identitu, ktorá sa vzťahuje na miesto a oblasť, ktoré obývajú.8
Medzinárodná migrácia predstavuje činnosť, ku ktorej dochádza medzi kategóriami na ktoré kladú dôraz na politické analýzy. To znamená medzi vymedzenými územiami, či medzi ohraničenými komunitami - teda už vo svojej podstate to predstavuje odchýlku od zavedeného poriadku.
Pokiaľ je teda migrácia chápaná ako normálna aktivita a nie ako výnimočná činnosť, niektoré z týchto kategórií sa dostávajú pod veľký tlak.
Po prvé dochádza k otraseniu koncepcie štátu, a jedného z jeho charakteristických rysov - stálej populácie - ktorá už nie je samozremosťou.
Po druhé, ako je možné naďalej uvažovať o demokratickej legitimite, keď sú ľudia, od ktorých táto legitimita pochádza rozptýlení? A aký vplyv by malo na teóriu medzinárodných vzťahov, ak je jeden z kľúčových prvkov „fyzického základu“ národov spochybnený a nestojí pevne a fyzicky na svojom mieste?
Je dnešný stav, v ktorom cudzinci nemajú jasne definovaný legitímny nárok žiadať začlenenie do politického spoločenstva, ktorého nie sú súčasťou, otvorený pre zmenu v chápaní?
Týmto spôsobom má to, čo sa javí ako zdanlivo svetské empirické pozorovanie normálneho a trvalého charakteru migrácie, v konečnom dôsledku schopnosť otvoriť nové zásadné otázky týkajúce sa teritoriálnej spolupatričnosti a hraníc politického spoločenstva. Tieto koncepty boli prebraté zo záverečných dokumentov dvoch rôznych politických iniciatív, Haagského procesu a Bernskej iniciatívy, pričom obidve tieto iniciatívy formovali spoločné dohovory o migrácii. V tomto smere sú súčasťou aktuálne vznikajúce migračného diškurzu na globálnej úrovni. To nová etapa vo vývoji. Migrácia je často chápaná ako „chýbajúci režim“ v medzinárodnom inštitucionálnom rámci.9
Právomoc rozhodovať o náležitostiach týkajúcich sa vstupu do krajiny a pobytu v nej stále spočíva takmer výhradne v samotných štátoch, ktoré donedávna len veľmi neochotne diskutovali o tejto otázke na globálnych fórach. Zatiaľčo migrácia bola ešte v 90. rokoch 20. storočia takmer úplne vynechaná z globálnej politickej agendy v súčasnosti sa dostáva na jej vrchol.
Na prelome milénia sa obrovské množstvo agentúr, inštitúcií a organizácií vo vnútri aj mimo systému OSN začalo zaujímať o rôzne aspekty migrácie, čím sa vytvorila zložitá sieť subjektov a fór, ktoré chápeme ako inštitúcie globálneho riadenia migrácie. Bolo uskutočnených niekoľko pokusov komplexne zhodnotiť rozsah problému migrácie, definovať jej výzvy a výhody a nájsť oblasti spoločného záujmu. Výsledkom je, že migrácia je prvýkrát opisovaná ako globálny problém, ako jav, ktorý je potrebné riešiť aspoň do určitej miery prostredníctvom globálnej spolupráce a dialógu.
Prehodnotenie prístupu k migračnej politike
Projekt dizertačnej práce, ktorý nadväzuje na teoretický základ vznikol zo všeobecnej zvedavosti, ako je možné pochopiť globálnu regulačnú funkciu migračnej politiky. Záujem sme teda sústredili na to, ako je možné prehodnotiť migračnú politiku z hľadiska externej perspektívy. Väčšina politologických štúdií skúma migračnú politiku zvnútra a chápe migračnú politiku jednotlivých štátov ako závislú premennú, ktorá vyplýva zo súhry celého radu vnútorných faktorov, ktoré sú považované za nezávislé premenné.
Moc je chápaná v podmienkach svojej váhy a vplyvu rôznych domácich aktérov.10 Ale keďže migrácia je dnes javom, ktorý je situovaný na hranici domáceho a medzinárodného prostredia, môžeme ju skúmať v externej, alebo globálnej perspektíve. Pri takomto prístupe sa migračná politika javí ako dôsledok interakcie kapitalistického hospodárstva na jednej strane a systému územných štátov na strane druhej.11
V tejto súvislosti má moc ako taká regulačnú úlohu v migračnej politike vzťahov medzi geografickými oblastiami sveta.
S odvolaním sa na tento postoj, Aristide Zolberg píše, že reštriktívna migračná politika bohatších krajín sveta predstavuje sine qua non pre zachovanie vestfálskeho medzinárodného systému štátov, ako aj výsadné postavenie štátov a ich obyvateľstva uprostred úplne nerovných podmienok. 12
Aj keď nepopierame, že migračná politika zohráva úlohu pri nevyváženom stave svetového politického systému snažíme sa hľadať alternatívne spôsoby skúmania migračnej politiky. Väčšina prístupov k migračnej politike sa odchýlila od predpokladu, že vieme v čom spočíva táto konkrétna politická činnosť (v regulácii vstupu a pobytu), rovnako ako vieme presne definovať jej protagonistov (na jednej strane sú to migranti a na strane druhej štátni činitelia). Štáty a migranti sú chápaní ako samostatne existujúce entity, ktoré fungujú oddelene. Štáty sa objavujú ako preddefinované prvky systému, ktoré by existovali rovnakým spôsobom, bez ohľadu na to, či by sa na ich hraniciach migranti objavili, alebo nie, zatiaľ čo migranti - jednotlivo aj spoločne sa javia ako jednotky fungujúce nezávisle od štátov, ktoré konfrontujú.
Z tohto pre nás vyplýva, že jediný spôsob ako rozvíjať alternatívne koncepcie migračnej politiky je začať tým, že napadneme tieto predpoklady.
Prvým krokom je rozšírenie pojmu a chápania moci v tomto kontexte. Musíme pochopiť rozdiel „politics“ a „the political“, kde sa užší koncept „politics“ vzťahuje na pole činností bežne sa vzťahujúcich k politickej sfére, pričom tento koncept zahŕňa voľby, politické strany, parlamenty, ale aj medzinárodné organizácie , diplomaciu, a tak ďalej.
Pojem „the political“ sa v kontraste k vyšššie uvedenému odvoláva na politiku v širšom slova zmysle – na samotný spoločenský poriadok, ktorý stanoví určitý historický rámec, toho čo cháoeme ako politiku a vymedzuje ďalšie oblasti spoločenského života, ktoré s politickým nesúvisia.13 V tejto súvislosti pojem „the political“ zdôrazňuje, že moc je v migračnej politike definovaná omnoho širšie, ako len prostredníctvom relatívnej moci, ktorú majú v rukách aktéri; je inherentná v samotnej sfére činností, ktoré poznáme ako migračnú politiku.
Odvolávajúc sa na to, chápeme moc ako základnú črtu samotného vymedzenia migrácie a jej definíciu ako subjekt politiky, a spôsob, akým sú štáty splnomocnené ako hlavní aktéri. Teória postštrukturálnych medzinárodných vzťahov ponúka jeden zo spôsobov, ako skúmať migračnú politiku z pohľadu, ktorý je zároveň externalistický a zároveň zahŕňa širšie chápanie pojmu sily.
Autori ako Walker14, Weber15 a Devetak16 zotierajú rozdiely medzi domácim a medzinárodným, pričom argumentujú, že štát nemá žiadnu podstatu, ale existuje iba ako účinok diškurzu a praktík, ktoré neustále reprodukujú dichotómiu medzi vnútrom a vonkajškom.
Nadväzujúc na to Nevzat Soguk17 tvrdí, že utečenecká problematika je oblasťou, v ktorej je štát rovnako napádaný, ako aj reprodukovaný. Utečenci vzdorujú územnému poriadku a zabezpečeniu a symbolizujú neúspech štátov pri ochrane svojich vlastných občanov.
Napriek tomu súčasne utečenecký diškurz prispieva k reprodukcii štáto - centristického pohľadu na svet, tým, že nastavuje zrkadlo jeho chybám. Keď hovoríme o utečencoch, argumentuje Soguk, súčasne zhmotňujeme vzťah štátu a občana ako jediný správny model.
Kým Soguk sa zaoberá výhradne utečencami, rovnaký typ analýzy by bolo možné použiť na migračnú politiku. Z tohto pohľadu by sa dalo pristupovať k migračnej politiky ako k jednej funkcionalite v ktorej je obsiahnutý rozdiel medzi vnútorným a vonkajším. Z tohto dôvodu je globálna regulačná funkcia migračnej politiky chápaná v zmysle toho, ako normalizuje závislú spoločenskú organizáciu štátneho systému ako rámca politického bytia.18
Sila post štrukturálnej perspektívy medzinárodných vzťahov je v tom, že vytvára prepojenie medzi migračnou politikou a posilnením štátneho systému. Migračná politika je často diskutovaná v súvislosti s okamžitými politickými záujmami. Naproti tomu táto perspektíva predstavuje migračnú politiku ako etickú činnosť, ktorá sa podieľa na reprodukcii určitej formy politického spoločenstva. Ale aj toto má svoje obmedzenia. Na jednej strane neberie do úvahy akúkoľvek inú formu moci vo vzťahu k migračnej politike.
Napríklad možnosti cezhraničného pohybu nie sú distribuované rovnocenne medzi rôznymi skupinami ľudí; sociológ Zygmunt Bauman to dokonca nazval „hlavný rozvrstvovací faktor“ našej doby.19 Migračná politika sa zaoberá selekciou ľudí, ktorým je povolený vstup do danej krajiny, čo je hlavným faktorom pri príprave tejto stratifikácie, ak k nej pristupujeme na agregátnej (svetovej) úrovni - napriek tomu sa jedná o rozmer moci migračnej politiky, na ktorýnie je možné nahliadať v tejto perspektíve.
Na druhej strane, poskytuje jasnú - aj keď veľmi abstraktnú - predstavu o tom, ako sa reprodukuje štátny systém, pričom vychádza z predpokladu, že k tomu dochádza (prostredníctvom diškurzu, ktorý reprodukuje vnútornú/vonkajšiu dichotómiu) čo obmedzuje jeho použiteľnosť pre empirickú analýzou. Zdá sa, že empirické analýzy, ktoré sú vykonávané len z tejto perspektívy dokážu síce nájsť dôkazy pre vnútorné/vonkajšie rozdiely, ale nie sú schopné zachytiť nič iné.
V kontexte úvah uvedených vyššie sa pokúsime priblížiť všeobecnú otázku prehodnocovania migračnej politiky predovšetkým v rámci perspektívy governmentality. Pojem „governmentalita“ spomína Foucault aj vo svojich ďalších dielach a prevzali ho aj iní teoretici.20
Koncept governmentality sa v odbornej literatúre používa dvomi rôznymi spôsobmi.21 V širokom slova zmysle ponúka všeobecné vysvetlenie výkonu moci, ktoré je zamerané na vzťah medzi mocou a vedomosťami, medzi vládou a myslením. V centre pozornosti stojí „mentalita vlád“ - chápaná ako relatívne systematický spôsoby myslenia pri riadení seba, alebo iných v širšom kontexte.
Ako vysvetľujú Sorensen a Torfing22 štúdie týkajúce sa governmentality sa nesústreďujú na to, kto je pri moci, alebo či ide o legitímnu, prípadne efektívnu vládu. Namiesto toho je hlavným cieľom „denaturalizovat“ vládu odhalením jej historického a zastupiteľského charakteru a načrtnutím toho, ako sa moc podieľa na jednotlivých procesoch a kto vládne a kto je ovládaný v špecifických formách vlády.23 Aj keď governmentalita vychádza z viacerých čisto post štrukturalistických hľadísk, ako je uvedené vyššie, zároveň je s nimi v kontraste v tom, že má skôr empirickú a historickú orientáciu, a zaoberá sa mocou v jej lokálnych a technických prejavoch.
Tým ponúka všeobecný prístup, ktorý možno použiť na prehodnotenie migračnej politiky, ktorý je vhodnejší pre empirický výskum.
Dean24 zdôrazňuje, že termín governmentalita má špecifickejší význam, čo indikuje určitý spôsob uvažovania o výkone moci, ktorý sa objavil v ranne novovekej Európe.
Teoretici, ktorí sa venovali tejto tradícii skúmali najrôznejšie aspekty zloženia populácie, ktorá bola terčom moderných vládnych intervencií. Formatívna úloha štátnych hraníc priťahovala len veľmi málo pozornosti.
Ak sa k migračnej politike pristupuje z externalistického hľadiska jej úloha pri regulácii pohybov cez národné hranice či na globálnej úrovni je zjavná.
Preto navrhujeme, aby boli štúdie migračnej politiky doplnkom k štúdiu populácií, ktorými sa zaoberá dimenzia governmentality.
Zanedbávanie hraníc, je však hlavnou slabosťou tejto teoretickej školy: až doteraz úplne zanedbávala aj medzinárodnú sféru. Avšak, malý, no rastúci počet autorov sa pokúša využívať prvky z teórie governmentality na analýzu rôznych medzinárodných pojmov a procesov. Toto je úroveň skúmania, ktorú môžeme nazývať „globálnou governmentalitou“, ku ktorej chceme v našej práci prispieť prostredníctvom skúmania migračných politík.
Našou hlavnou ambíciou v tejto časti našej práce je prehodnotiť migračnú politiku z hľadiska externalít. Zatiaľ čo väčšina politológických štúdií kladie dôraz na jeho vnúttorné prostredie, táto štúdia naopak skúma globálnu regulačnú funkciu migračnej politiky. Za týmto účelom budeme používať Foucaultovu „globálnu governmentalitu“, ktorá bola doteraz pri štúdiu migračnej politiky využívaná len minimálne. Globálna governmentalita je zatiaľ preskúmaná minimálne, no usiluje sa o analýzu rôznych procesov globálnej vlády. Presnejšie povedané, hlavným cieľom tejto štúdie je prehodnotiť migračnú politiku prostredníctvom pochopenia perspektívy governmentality.
Zároveň sa budeme venovať vznikajúcemu globálnemu diškurzu migračnej politiky. Ako bude vysvetlené nižšie, v tejto práci nejde striktne o analýzu diškurzu. No pri teoretickom skúmaní budeme vychádzať do veľkej miery z teórie Michela Foucaulta, ktorý je silne spojený s určitou formou analýzy diškurzu.
Našou ďalšiou ambíciou je osvetliť špecifický vývoj v oblasti migračných politík, ktorý je niekedy označovaný ako vznikajúce globálne riadenie migrácie. Vzhľadom na to, že sa migrácia stala len nedávno predmetom diskusií a skúmania na globálnej úrovni, na túto tému
je doposiaľ spracovaných len málo štúdií na rozdiel od skúmania migračných politík na úrovni jednotlivých štátov a EÚ, ktorých máme k dispozícii dostatok.
To málo, čo bolo napísané o globálnej správe migrácie sa venuje v prvom rade ktérom. Pri perspektíve governmentality sa však najväčšia pozornosť venuje doméne migrácie, ktorá je ovládateľná a vysvetľuje ako sú realizované ciele a prostriedky migračnej politiky. Kým štúdie globálneho riadenia migrácie sa zameriavajú na vzťahy medzi aktérmi a charakter nových foriem spolupráce, štúdie globálnej governmentality sa namiesto toho sústredia na opis oblasti migrácie a migračnej politiky na globálnej úrovni.
Sekundárnym cieľom je potom použiť perspektívu governemtality na skúmanie globálneho opisu migrácie a migračnej politiky. Našim hlavným cieľom je presadzovať perspektívu governmentality, budeme sa však usilovať aj prispieť k pochopeniu tejto novo vznikajúcej empirickej oblasti.
Stručne povedané, vidíme dva hlavné prínosy tejto štúdie. Po prvé, chceme podporovať štúdium globálnej governmentality. Výskum využíva governmentalitu pre lepší prístup k rôznym globálnym formám vládnutia. Náš prínos spočíva v zavedení prvkov governmentality, pri vysvetľovaní medzinárodnej migračnej politiky a jej niektorých jej oblastí, ktorým nebola doteraz venovaná dostatočná pozornosť. Po druhé, budeme sa snažiť upozorniť na globálne riadenie migrácie, či empirické oblasti, ktoré boli doteraz preštudované minimálne.
Pritom budeme dopĺňať našu štúdiu o pochopenie historických mentalít vlád aplikáciou poznatkov z iných teoretických prameňov (medzinárodné vzťahy, história migračných kontrol, kritická geografia a antropológia).
3. Governmentalita v oblasti migračnej politiky
Ako už bolo uvedené vyššie, governmentalita je chápaná ako simultánny všeobecný prístup k politike a špecifická moderná konfigurácia moci a znalostí, ktorú Foucault identifikoval vo svojom štúdiu moderného štátu. Tento dvojitý význam ústredného pojmu
svedčí o určitej nejasnosti tejto teoretickej perspektívy. Wendy Brownová poznamenala, že „pojem governmentality je zároveň extrémne teoreticky prínosný, no veľmi zle špecifikovaný“.25 Aj keď ponúka dôležité poznatky o moderných formách vládnutia, governmentalita vykazuje známky nepresnosti z hľadiska metodiky a terminológie.
Tu sme sa rozhodli pristupovať k prehodnoteniu migračnej politiky prostredníctvom governmentality na troch rôznych úrovniach abstrakcie.
Prvou a najviac abstraktnou úrovňou je úloha migračnej politiky v rámci štátneho systému ako takého, ktorej hlavným účelom je zdôrazniť, ako je medzinárodný rozmer zahrnutý v probléme migrácie a vývoji systémového pochopenia štátneho zvrchovaného práva regulovať imigráciu. Budeme využívať Hindessove ponímanie štátneho systému.26 Hindess kritizuje governmentalitu, pretože zanedbáva úlohu medzinárodnej sféry a podporuje spôsob pochopenia štátneho systému ako „rozptýleného režimu vlády, ktorý pokrýva celkovú populáciu dotknutých štátov“.27
My sa pokúsime rozšíriť Hindessovu myšlienku a doplniť ju o literatúru od post štrukturálnej teórie medzinárodných vzťahov, kritickej geografie a antropológie. Z tohto pohľadu sa kontrola migrácie javí ako štrukturálna požiadavka, ktorá je spojená s určitým chápaním politického spoločenstva a chápaním ľudskej populácie ako prirodzene usadlej. Spôsob, akým je táto úroveň spojená s governmentalitou je predovšetkým v rámci kritiky jej obmedzenia sa na národnú úroveň, ale zrkadlí sa rovnako aj v pokuse o použite pojmu governmentality v štátnom systéme. Spôsob, akým sa táto úroveň vzťahuje ku globálnemu popisu migrácie a migračných politík načrtáva systém štátnej governemtality, ktorý bude použitý ako kontrast, ale aj ako prostriedok pre porovnanie.
Druhá, trochu menej abstraktná úroveň, umiestňuje migračnú politiku do priestoru, ktorý nadväzuje na vládne riadenie, pričom rozlišuje medzi dobrými a zlými ťahmi a snaží sa maximalizovať tie dobré a zároveň potlačiť zlé. V oblasti migračnej politiky, možno tieto obavy chápať tak, že zahŕňajú spôsob ako sú prvky ľudskej populácie distribuované a ktorá forma pohybu sa považuje za žiadúcu či nežiadúcu a následne teda ktorý pohyb by mal byť stimulovaný a naopak, ktorý by mal byť potlačený; komu má byť umožnený prístup na rôzne územia a za akých podmienok. Na tejto úrovni sa snažíme o historický náhľad na migračnú politiku s využitím prvkov Foucaultovej genealógie foriem moci, rovnako ako historických spôsobom obmedzenie migrácie a hraničných kontrol.
Keďže hlavným cieľom je poskytnúť migračnej politike externú perspektívu, pristupujeme k riadeniu obehu na agregátnej (globálnej) úrovni, s využitím kritickej sociológie a geografie pretože možnosti pohybu sú rozložené veľmi nerovnomerne. Táto úroveň abstrakcie súvisí s governmentalitou v tom zmysle, že sa usiluje o použitie daného konceptu v kontexte migračnej politiky na globálnej úrobni. To sa vzťahuje aj na globálny opis migrácie a migračných politík v tom, že vytvára zázemie pre analýzu spôsobu riadenia ku ktorému pristupujeme z globálneho pohľadu.
Treťou a najmenej abstraktnou úrovňou je analýza globálnej migrácie a migračných politík. Aby bolo možné analyzovať mentalitu riadenia migrácie na tejto úrovni, využívame pojem „politická racionalita“. V tejto súvislosti by pojem racionality nemal byť chápaný ako absolútne rácio. Namiesto toho je u Foucaulta racionalita sú rozmanitá a relatívna a je stelesnená v systémoch verejnej správy.
Otázka, ktorá môže v tejto súvislosti vyvstať je, ako politická racionalita súvisí s bežnejšie používaným termínom diškurzu, a to najmä v náväznosti na dielo Foucaulta. Časť odpovede je, že patria k dvom rôznym fázam Foucaultovho diela. Diškurz je spojený s jeho „archeologickým“ obdobím, zatiaľ čo governmentalita a s ňou súvisiace pojmy patria skôr do jeho genealogického obdobia.
Z toho vyplýva aj zmena zamerania - cieľom analýzy Foucaultovho diškurzu je zmapovať pravidlá a vnútornej organizácie - vnímané ako relatívne autonómne systémy - analýzy governmentality sa viac venujú súvislostiam medzi mocou a znalosťami a prístupom v rámci ktorého je jazyk jediným prvkom, prostredníctvom ktorého je možné vykresliť realitu.28 V porovnaní s viacerými post štrukturálnymi verziami diskurzívnej teórie, ktoré sa zjednocujú v analýze výkonu a konfliktu, by sa dalo povedať, že štúdie governmentality sú trochu menej abstraktné, menej jazykovo orientované a užšie zamerané.
Takže najkonkrétnejšia úroveň nie je analýzou diškurzu. Namiesto toho je to štúdia mentality riadenia migrácie, ktorá vystupuje v rámci globálneho riadenia migrácie. Problémom, ktorý nasleduje, je to, že zatiaľ čo pre potreby analýzy bolo vyvinutých niekoľko pomerne konkrétnych metód, toto nie je prípad analýzy governmentality. Túto výzvu sa pokúsime zvládnuť na najkonkrétnejšej úrovni tak, že použijeme koncept politickej racionality a jej oparacionalizácie.
Ako budeme vysvetľovať ďalej v našej práci sledovanie politickej racionality znamená že budeme pozorný k jej epistemologickej, idiomatickej, ale aj morálnej dimenzii. Avšak, takáto štúdia riskuje, že skončí len ako opisná a nebude poukazovať na súvislosti. Preto budeme v rámci politickej racionality používať ďalšie dve úrovne abstrakcie. To znamená, že pri sledovaní politickej racionality budeme separátne venovať pozornosť spôsobu, akým sa vyvíja a spochybňuje governmentalitzu štátneho systému a súčasnú prax pri riadení globálnej migrácie.
Ako budeme vysvetľovať neskôr, pomerne vágny pojem „riadenie migračných tokov“ sa čoraz bežnejšie používa v diškurze migračnej politiky a to nielen na globálnej, ale aj na národnej a regionálnej úrovni. Z globálneho popisu migráciu a migračnej politiky sa pokúsime vysledovať a zadefinovať politickú racionalitu globálneho riadenia migrácie.
Koncept riešenia migračnej kríze z roku 2015
Rok 2015 bol ťažkou skúškou pridanej hodnoty a legitimity Európskej únie v rámci reakcie na krízu utečencov. Verejný záujem a mimoriadne vysoká úroveň politickej a mediálnej pozornosti voči dramatickým obrazom žiadateľov o azyl prichádzajúcich do EÚ, vystavil európske inštitúcie a vlády členských štátov obrovskému tlaku na ich schopnosť vyriešiť takúto situáciu.
Migračná politika sa dostala na vrchol politickej agendy EÚ. A v súčasnej situácii je ťažké predpokladať, že sa to bude kedykoľvek v blízkej budúcnosti zmení. Každá z relevantných európskych inštitúcií postavila túto otázku do centra svojej agendy. V rovnakom období vznikol celý rad iniciatív, ktoré boli vášnivo diskutované medzi príslušnými inštitucionálnymi aktérmi a členskými štátmi Európskej Únie, a dokonca s tretími krajinami – napríklad na nedávnom Summite o migrácii vo Vallette, ktorý sa konal 11.-12. novembra 2015.29
Tieto iniciatívy boli sprevádzané niekoľkými nepresvedčivými mimoriadnymi summitmi a konferenciami, ktoré prinášali zmiešané výsledky týkajúce sa konkrétnych krokov, ktoré prijme Európska Únia. Pre širokú verejnosť je ťažké urobiť si vlastný obraz, aby mohla plne pochopiť slepú uličku, do ktorej sa dostala Únia v oblasti migrácie, ako aj neplnenie záväzkov zo strany európskych inštitúcií. Prevzala Európa zodpovednosť v súlade s jej základnými princípmi? To je niečo vyše roka, kedy prevzala úrad nová Európska komisia a Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčka Európskej komisie, ako aj Predseda Európskej rady.
Nastal teda správny okamih, na zhodnotenie výsledkov a politických výstupov z intervencií Európskej Únie v utečeneckej kríze. Tento príspevok skúma vybrané legislatívne iniciatívy prijaté Európskou Úniou a vymedzuje hlavné úlohy, ktoré s migračnou politikou súvisia a to z rôznych politických perspektív. Pokúsime sa o syntézu najdominantnejších politík, legislatívnych opatrení, ale aj inštitucionálnych a finančných výstupov prijatých na úrovni Európskej Únie v reakcii na utečeneckú krízu. Následne poukážeme na pretrvávajúce politické dilemy, ktorým čelí ďalšia fáza Európskej migračnej agendy.
Zatiaľ čo mnohé nedávno prijaté iniciatívy Európskej Únie predstavujú krok vpred v budovaní spoločnej európskej politiky v oblasti migrácie, azylu a hraníc, mnohým výzvam , ktoré so sebou migračná kríza prináša nie je venovaná dostatočná pozornosť. Identifikovali sme hneď niekoľko takýchto oblastí:
1) Zaistenie spravodlivého rozdelenia právnej zodpovednosti a inštitucionálnej solidarity medzi členskými štátmi Európskej Únie;
2) Zabezpečenie riadneho vykonávania a presadzovania existujúcich právnych predpisov a noriem Európskej Únie zo strany členských štátov a zaistenie uplatňovania právnych predpisov v oblasti kontroly vonkajších hraníc a obranne/ vojenských operácií;
3) Implementácia spoločnej politickej agendy EÚ, ktorá dáva prednosť - aj v krátkodobom horizonte - všetkým politickým oblastiam, ktoré sú relevantné pre migráciu a to nielen tých, ktoré súvisia s bezpečnosťou Európskej Únie a jej členských štátov. Druhý bod sa zaoberá následkami vnútorných záležitostí členských štátov, ktoré uprednostňuje pred širšou hospodárskou, obchodnou, rozvojovou spoluprácou, ľudskými právami a zahraničnou politikou.
Až dodnes väčšina z týchto opatrení nešla dostatočne hlboko na to, aby liečila skutočný problém utečeneckej krízy. Ide predovšetkým o nedostatok účinných opatrení na zmenu koncepcie zdieľanej ochrany a zodpovednosti v oblasti ľudských práv a to medzi všetkými vládami členských štátov Európskej Únie, a to spôsobom, ktorý nás zavedie za rámec súčasného nefungujúceho systému Európskej Únie. Naopak udalosti, akými boli napríklad teroristické útoky z 13. novembra 2015 v Paríži by nemali byť chápané ako príležitosť na vyhýbanie sa záväzkom členských štátov Európskej Únie uskutočniť legislatívne a politické opatrenia, ktoré boli prijaté v rámci Európskej migračnej agendy.
Politické riešenia Európskej Únie a to tak v rámci vnútorného fungovania, ako aj v kontexte spolupráce s tretími krajinami, postrádajú multi-politický sektorový prístup. Namiesto toho dávajú prednosť vnútorným záležitostiam týkajúcim sa bezpečnosti, vojenským záujmom a záujmom Európskej Únie a jej členských štátov, kde sa kladie hlavný dôraz na hraničné kontroly a boj proti pašovaniu, ktoré sa ako agenda dostávajú pred plné rešpektovanie základných noriem v oblasti ľudských práv. To sa stalo Achillovou pätou súčasnej Európskej migračnej agendy.
Vývoj politík a právnych reakcií Európskej Únie na migráciu
Od začiatku funkčného obdobia novej Európskej komisie, ktorú vedie predsedu Jean-Claude Juncker, a jedným z jej podpredsedov je Federica Mogherini, ktorá je zároveň novou Vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku , kedy do úradu nastúpil aj Donald Tusk vo funkcii predsedu Európskej rady je migračná politika na vrchole politickej agendy Európskej Únie. Politické smerovanie predsedu Európskej komisie J.C. Junckera „Nový začiatok pre Európu“ zahŕňa migráciu ako jednu z kľúčových akčných oblastí.30
Nové vnútro - inštitucionálne zloženie súčasnej Komisie zahŕňa prvýkrát aj prvého podpredsedu zodpovedného za koordináciu komisárov pre spravodlivosť (Directoriate General for Justice) a vnútro (Directoriate General for Home Affairs), a teda politicky prepája prácu Komisie týchto dvoch generálnych riaditeľstiev, čo zahŕňa aj oblasť migračnej politiky. Rovnako po prvý krát bol Komisár pre vnútorné záležitosti dodatočne nominovaný aj za Komisára pre migráciu, aj keď sa to stalo bez výrazného prerozdelenia právomocí v porovnaní s jeho predchodcom.
Ako sa vyjadrila Federica Mogherini, ...“ v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch si nemôžeme dovoliť ďalšie tragédie na mori; musíme byť schopní silnej politickej a operatívnej reakcie. (...) Zvolám mimoriadnu schôdzu skupiny komisárov pre vonkajšie akcie za účelom prerokovania našej politiky v oblasti migrácie s Komisárom pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo, Dimitrisom Avramopoulosom. Zároveň som sa rozhodla otvoriť diskusiu o migrácii v Rade pre zahraničné veci. Boj proti pašovaniu a obchodovaniu s ľuďmi, záchrana migrantov na mori, či ochrana žiadateľov o azyl, to sú spoločné výzvy, ktoré si žiadajú akrívnejšiu realizáciu spoločnej zodpovednosti.31
Pri príležitosti zasadnutia Rady pre zahraničné veci v marci 2015 (kde sa prvý krát za posledných 10 rokov diskutovalo o migrácii), bolo rozhodnuté, že 20.4. 2015 sa uskutoční mimoriadna schôdza ministrov zahraničných vecí a ministrov vnútra. Táto vôbec prvá spoločná schôdza na úrovni ministrov zvolala prvé mimoriadne zasadnutie Európskej rady o utečeneckej kríze na 23. apríla, po stroskotaní lode s migrantmi na pobreží Stredozemného mora. Táto nehoda si vyžiadala viac ako 800 ľudských životov.
Vzhľadom na to, že je potrebné dôsledne riadiť migráciu (posilniť Triton, operáciu Frontex v centrálnom Stredomorí32 a koordinovať podporu EÚ do krajín pôvodu a tranzitu) ako to uznali aj hlavy štátov a vlád v roku 2014, Donald Tusk sa pokúsil reagovať na obavy , ktoré stále intenzívnejšie zdôrazňujú vedúci predstavitelia EÚ a týkajú sa koordinácie spoločnej akcie a sústredenejšieho úsilia na najvyššej politickej úrovni.
Vymenoval bývalého generálneho tajomníka EEAS33 Pierra Vimonta za styčného dôstojníka pre Summit vo Vallette a zároveň dal migráciu a utečencov do programu každého pravidelného summitu Európskej rady.34
Európska migračná agenda
V máji 2015 Komisia prijala takzvanú Európsku migračnú agendu. Agenda je politický dokument uvádzajúci priority v oblasti migrácie, azylu a politiky hraničnej spolupráce v nasledujúcich rokoch.
Na rozdiel od predchádzajúceho inštitucionálneho usporiadania, bola prvýkrát nastavená spoločná politická agenda prijatá medzi týmito dvoma inštitúciami, ktorej cieľom je komplexné35 a spoločné riešenie. No prinieslo to želané výsledky?
S ohľadom na stále naliehavejší politický kontext, ktorý sprevádza príchod žiadateľov o azyl cez juhovýchodné hranice a Stredozemné more, Agenda identifikovala šesť bezprostredné (krátkodobých) politických akcií, či návrhov:
Dočasný a núdzový mechanizmus relokácie žiadateľov o azyl v rámci EÚ pre tie členské štáty, ktorým čelia najvyššiemu prílivu, založený na nových kľúčových kritériách prerozdelenia pre určenie zodpovednosti za posúdenie žiadostí o azyl a čo najrýchlejšie predstavenie permanentnej legislatívnej iniciatívy
Relokačný mechanizmus pre 20.000 utečencov z krajín mimo EÚ, a navyše 50 miliónový € rozpočet na roky 2015-2016
Strojnásobenie kapacít a rozpočtu Agentúry Európskej únie pre vonkajšie hranice (Frontex) spoločnej kontroly hraníc v Stredomorí (tzv. „Triton“ a „Poseidon“)
Zvyšovanie núdzových finančných prostriedkov pre členské štáty EÚ na vonkajšej hranici na 60 miliónov € a zriadenie nového „hotspot prístupu“, v ktorom agentúry EÚ pre vnútorné záležitosti ako Frontex, Europol a Európsky podporný úradu pre azyl European Asylum Support Office (EASO) budú podporovať „prvú líniu“ členských štátov pri identifikácii, registrácii a snímaní odtlačkov prstov migrantov
Posilnenie Spoločnú námorných informačných operácií Europolu v Stredomorí až po vysporiadanie sa s pašovaním migrantov prostredníctvom CEPOL (Európsku policajnú akadémiu)
Spustenie operácií v Stredomorí v rámci Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a narušenie siete obchodníkov s ľuďmi a samotného obchodného modelu pašerákov, aby bolo možné určiť, zachytiť a zničiť plavidlá používané pašerákmi
Okrem tejto bezprostrednej akcie, chápanej skôr v strednodobom horizonte, Európska migračná agenda načrtla štyri kľúčové piliere, alebo úrovne akcie pre migračnú politiku EÚ:
1) zníženie stimulov nelegálnej migrácie;
2) správu hraníc - ochranu ľudských životov a zabezpečenie vonkajších hraníc;
3) povinnosť Európy chrániť - silnú spoločnú azylovú politiku
4) nová politika v oblasti legálnej migrácie.
Každý pilier sám osebe obsahuje množstvo konkrétnych politických opatrení.
Väčšina poslancov podporila návrhy Európskej komisie na riešeniu krízy, no kritizovala členské štáty, za vyhýbanie sa ťažkým rozhodnutiam a nedostatok súcitu vo vzťahu k utečeneckej kríze. Preto na svojej júnovej schôdzi Európska rada prijala návrh Komisie na vytvorenie Európskej migračnej agendy a zdôraznila, že je potrebné dosiahnuť pokrok na všetkých úrovniach komplexného a systémového prístupu.
Tento prístup zahŕňa diplomatickú prácu Vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničnú politiku a bezpečnostné vzťahy Frederiky Mogherini, ktorú bude podporovať EEAS, napríklad pri sprostredkovateľskej činnosti OSN pri mierovej dohode a zostavení vlády v Líbyi,36 rozšírení formátu s Iránom na E3 + 3 pri snahe o reštart diskusie o tom, ako dosiahnuť ukončenie násilia v Sýrii.37
Návrhy rôznych prístupov a politík zo strany EÚ sa stali za posledných niekoľko mesiacov predmetom intenzívnych politických diskusií.
Teraz sa budeme venovať niektorým vybraným prijatým právnym a politickým nástrojom.38
Systém dočasnej relokácie
Jedným z kontroverzných nápadov bolo zriadenie Temporary EU Relocation System , teda dočasného systému relokácie v rámci Európskej únie pre prerozdelenie žiadateľov o azyl medzi členskými štátmi EÚ. Hlavným prínosom tejto iniciatívy bolo realizovať „EU Dublin System“, podľa ktorého je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl ten členský štát Európskej Únie, kde dôjde k prvému vstupu migrantov.
Prechodný systém zavádza nový distribučný kľúč, teda nový model rozdelenia zodpovednosti medzi členské štáty na základe nových kritérií, medzi ktoré patria HDP, populácia, nezamestnanosť, atď.
Na základe iniciatívy Komisie, prijali členské štáty uznesenie o relokácii 40000 ľudí z Grécka a Talianska a to pri poskytnutí medzinárodnej ochrany z 22. júla 2015, ktorá bola doplnená dňa 3. septembra o ďalšie rozhodnutie Rady o dočasnej relokácii 120.000 žiadateľov o azyl z Grécka a Talianska.39
Členské štáty Európskej Únie sa tiež zaviazali, že v júli 2015 presídlia viac ako 22.000 osôb, ktoré pochádzajú z krajín mimo Európy.
Prvý presun sa uskutočnil 9. októbra, a transportovalo sa v rámci neho 19 eritrejských žiadateľov o azyl do Švédska.
O dvanásť dní neskôr, 21. októbra, bolo ďalších 19 eritrejských a sýrskych žiadateľov o azyl premiestnených do Švédska a 48 do Fínska. Čo sa týka Grécka, Európska komisia oznámila, že 4. novembra bude prvých 30 žiadateľov o azyl prevezených do Luxembourgu.40 11. decembra, je výsledná situácia nasledujúca: 54 žiadateľov o azyl bolo relokovaných z Grécko a 130 z Talianska. Krajiny Európskej Únie, ktoré doteraz participovali najaktívnejšie sú Fínsko, Švédsko a Luxembursko; nasleduje Francúzsko, Španielsko a Nemecko. Niet divu, že prístup členských štátov sa stal predmetom kritiky, pretože pri súčasnom tempe by trvalo viac ako 750 rokov premiestniť 160,000 žiadateľov o azyl, na ktorých sa dnes vzťahuje rozšírený plánu relokácie.
Prístup hotspotov
Druhým sprievodným opatrením relokačného systému sú tzv. hotspot prístupy v špecifických (najviac problematických) zónach v Taliansku a Grécku a posilňovanie Agentúr pre vnútorné vzťahy v EÚ. Tento model predpokladá nasadenie operačnej podpory Frontexu, Europolu a expertov, ktorí sa budú podieľať na „screeningu“ štátnych príslušníkov tretích krajín (označenie, odtlačky prstov a registrácia), poskytovaní informácií a pomoci žiadateľom pri medzinárodnej ochrane a príprave a premiestňovaní nelegálnych prisťahovalcov.
Frontex musel svoje kapacity strojnásobiť, pri spoločných operáciách v oblasti Stredomoria (Triton a Poseidon), vrátane finančných alokácií, čo predstavuje nárast počtu zamestnancov o 60 nových členov (čo zodpovedá 1,3 miliónu €). Od Frontexu sa očakáva, aby sa viac zapojil do „spoločných operácií návratu“ a vytvoril úrad, ktorý bude riadiť návratové operácie.
Použitá literatúra
UN Declaration of The Hague on the Future of Refugee and Migration Policy 2002: str., ONLINE, Dostupné z: http://daccess-ods.un.org/TMP/4172966.html
IAMM 2004. The Berne Initiative: International Agenda for Migration Management – Common Understandings and Effective Practices for a Planned, Balanced, and Comprehensive Approach to the Management of Migration. Berne: Federal office for Migration – International Organization for Migration.
World Tourism Organization 2007, Tourism 2020 Vision, ONLINE, Dostupné z: http://www.unwto.org/facts/menu.html
United Nations 2006. “High-Level Dialogue on International Migration and Development: Summary by the Chairperson of Round Table 3”. ONLINE, Dostupné z: http://www.un.org/esa/population/migration/hld/index.html
ONLINE, Dostupné z: http://www.theguardian.com/world/2015/dec/22/one-million-migrants-and-refugees-have-reached-europe-this-year-iom2.
BBC 2006-12-28. “Canaries Migrant Death Toll Soars”. (ONLINE), Dostupné z: http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/6213495.stm
IOM 2007. “Global Estimates and Trends”, ONLINE, Dostupné z: http://www.iom.int/jahia/page254.html
Sheller, M., Urry, J., “The New Mobilities Paradigm”, Environment and Planning A, vol. 38, no. 2, str. 207-226., 2006
Ghosh, B., 2007. “Managing Migration: Towards the Missing Regime?”, str. 97-118 in Antoine Pécoud – Paul de Guchteneire (eds.), Migration Without Borders: Essays on the Free Movement of People. Paris: UNESCO.
Cornelius, Wayne A. – Tsuda, Takeyuki – Martin. Philip L. – Hollifield, James F., Controlling Immigration: A Global Perspective. Stanford: Stanford University Press, 2014, ISBN: 9780804786270
Sciortino, Giuseppe, „Toward a Political Sociology of Entry Policies: Conceptual Problems and Theoretical Proposals”, Journal of Ethnic and Migration Studies, 2000, vol. 26, číslo. 2, str. 213-228.
Castles, Stephen – Miller, Mark J., 2003. The Age of Migration: International Population Movements in the Modern World. Palgrave Macmillan; 4th edition edition (6 Jan. 2009), ISBN-13: 978-0262011983
Mouffe, Chantal, The Democratic Paradox. London: Verso. 2000, ISBN: 9781859842799
Walker, R.B.J., 1999b. “The Hierarchicalization of Political Community”, Review of International Studies, vol. 24, no. 1, pp. 151-156.
Weber, C, Simulating Sovereignty: Intervention, the State and Symbolic Exchange. Cambridge: Cambridge University Press.,1995, ISBN: 9780521455237
Devetak, R, Postmodernism”, str. 181-208 in Scott Burchill – Andrew Linklater – Richard Devetak – Jack Donnelly – Matthew Paterson – Jacqui True, Theories of International Relations. Palgrave Macmillan, 2013, ISBN: 9781137311368
Soguk, N. States and Strangers: Refugees and Displacements of Statecraft. Minneapolis: University of Minnesota Press.,1999, ISBN: 9780816631667
Nyers, P., „Refugees and Humanitarian Ethics: Beyond the Politics of the Emergency“. YCISS Occasional Paper No. 58., 1999
Bauman, Zygmunt, 1998. Globalization: The Human Consequences. New York: Columbia University Press.
Foucault pôvodne používal termín „governmentality“ na opis konkrétneho spôsobu riadenia populácie v moderných európskych dejinách v súvislosti so vzostupom národných štátov. Neskôr rozšíril svoju definíciu tak, aby zahŕňala techniky a postupy, ktoré majú zabezpečiť riadenie jednotlivcov, aj populácie na všetkých úrovniach, teda na správnej, ale aj politickej úrovni.
Dean, Mitchell, 1999. Governmentality: Power and Rule in Modern Society. London: SAGE., str. 16
Sorensen, Eva – Torfing, Jacob, 2005. Netvarksstyrning: Fra government til governance. Roskilde: Roskilde Universitetsforlag., str. 115
Tamtiež
Dean, Mitchell, 1999. Governmentality: Power and Rule in Modern Society. London: SAGE., str. 16
Brown, Wendy, 2003. “Neo-Liberalism and the End of Liberal Democracy”, Theory & Event, vol. 7, no. 1, pp. 1-19.
Hindess, Barry, 2000. “Citizenship in the International Management of Populations”, American Behavioural Scientist, vol. 43 no. 9, pp. 1486-1497.
Tamtiež
Rose, Nikolas – O’Malley, Pat – Valverde, Mariana, 2006. ”Governmentality”, Annual Review of Law & Social Science, vol. 2, str. 83-104.
Tlačová správa zo Summitu vo Vallette, ONLINE: Dostupné z: www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/11/12-valletta-final-docs/
Priority politickej agendy, ONLINE, Dostupné z: http://ec.europa.eu/priorities/docs/pg_en.pdf
Výrok F. Mogherini, ONLINE, Dostupné z: http://eeas.europa.eu/statements-eeas/2015/150210_03_en.htm
Frontex začal spoločnú operáciu Triton 1. novembra 2014. S mesačným rozpočtom 2,9 milióna EUR a agentúra koordinuje nasadenie troch hliadkových plavidiel otvorenom mori, dvoch pobrežných hliadkovacích člnov, dvoch lietadlá a jedného vrtuľníka v Stredozemnom mori
EEAS (European External Action Service) je diplomatická služba Európskej únie. Pomáha šéfke zahraničných vecí EÚ - Vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku – pri výkone spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie. Oficiálne začala pôsobiť 1. januára 2011 a bola zriadená Lisabonskou zmluvou, ktorá sama vstúpila do platnosti v roku 2009
ONLINE, Dostupné z: Kľúčové kroky v rozvoji práce Rady a Európskej Rady na migrácii: http://www.consilium.europa.eu/en/policies/migratory-pressures/historymigratory-pressures/
Počas tlačovej konferencie pri príležitosti prezentácie Agendy Federika Mogherini uviedla: „Reakcia je konečne európska. A v európskej terminológii to znamená, že sa mi to nemusí nutne páčiť, ale je potrebná komplexná reakcia, ktorá rieši všetky rôzne aspekty problému, ktorý je zložitý, a nie je možné vyriešiť ho za jeden deň, ale máme niekoľko európskych politík, ktoré môžeme spojiť, a to integrovaným a koordinovaným spôsobom ... nakoniec nebudeme mať európsku odpoveď, ale integrovanú európsku reakciu" ONLINE, Dostupné z: www.youtube.com/watch?v=KKxWBvW7llE (preklad autora)
Viď: M. Toaldo, “Libya's migrant smuggling highway: Lessons for Europe, ECFR Policy Memo, 10 November 2015.
Spoločné vyhlásenie Číny, Egypta, EÚ, Francúzska, Nemecka, Iránu, Iraku, Taliansku, Jordánska, Libanonu, Ománu, Kataru, Ruska, Saudskej Arábie, Turecka, Spojených arabských emirátov, Veľkej Británie, Spojených národov a USA, Záverečné vyhlásenie o výsledkoch Sýrskych rozhovorov vo Viedni, podľa dohody účastníkov, EEAS Tlačová správa 151030_06, z 30. októbra 2015.
Viď. ONLINE, Dostupné z: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5700_en.htm, alebo European Commission, “State of Play: Measures to Address the Refugee Crisis”, 4 November 2015, ONLINE, Dostupné z: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5958_en.htm
ONLINE, Dostupné z: http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11132-2015-INIT/en/pdf http://data.consilium. europa.eu/doc/document/ST-11161-2015-INIT/en/pdf
ONLINE, Dostupné z: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5971_en.htm