Anton Hykisch: Slovo do bitky o médiách
Slovensko-český klub v Prahe a Slovenské centrum PEN pod záštitou novej veľvyslankyne Českej republiky Lívie Klausovej v Klube spisovateľov v Bratislave nedávno zorganizovali prezentáciu zaujímavej knihy Petra Žantovského Česká politika a média po roce 1989.
Slovo do bitky o médiách
Anton Hykisch
Slovensko-český klub v Prahe a Slovenské centrum PEN pod záštitou novej veľvyslankyne Českej republiky Lívie Klausovej v Klube spisovateľov v Bratislave nedávno zorganizovali prezentáciu zaujímavej knihy Petra Žantovského Česká politika a média po roce 1989.
Petr Žantovský má za sebou viacročnú mediálnu prax. Navyše pôsobí v akademickej sfére. Cieľavedome sa venuje štúdiu manipulačných techník v médiách. Je autorom viacerých monografií o žurnalistike a tiež knižných rozhovorov s osobnosťami ako je V. Klaus či M. Zeman.
Autor spracoval vzťah českej politiky a médií v 6 obdobiach. Mapuje základné tendencie ponovembrového vývoja u nás a skúma prerod mediálneho sveta od totality k politickej slobode. Nejde o bežné komparatistiky. Mladý autor sa zamýšľa nad základnými paradigmami českej politiky. Ukazuje na rozhodujúcu úlohu troch vedúcich osobností českej politickej scény: Václava Havla, Václava Klausa a Miloša Zemana. Títo traja politickí lídri predstavujú tri etapy vývoja. Havel symbolizoval mierový a trocha zmätený prechod od totalitnej moci k pluralitnej spoločnosti. Klaus riešil praktickú stránku transferu moci – nepopulárnu ekonomickú transformáciu. Nakoniec Zeman stelesňuje túžby vývojom sklamaného českého občana, ktorý si želá sociálnu spravodlivosť a životné istoty.
Už v tomto ponímaní vidieť prístup odlišný od bežného mediálneho klišé, v ktorom Václav Havel predstavuje akúsi nadľudskú až zbožštenú postavu, kým Klaus a Zeman vyznievajú ako druhoradí kazisveti. Žantovský bez emócií a bez fráz strháva z tváre Václava Havla jeho mýtickú masku. Charakterizuje ho ako neprofesionálneho politika. Havel ako intelektuál nemal ustálený politický program. Žantovský na citátoch z Havlových prejavov ukazuje Havlovu rozkolísanosť, až protirečivosť, nepochopenie politickej reality. Havel ako intelektuál stále viedol vnútorný zápas so snahou byť stále v opozícii voči systému – a to aj voči systému, ktorý sám pomáhal po Novembri 1989 vytvoriť. To viedlo k politickým kotrmelcom a neustálym sporom s okolím. Autor hovorí o Havlových tendenciách k samovláde a o činnosti havlovskej intelektuálnej suity, ktorá až doteraz ovláda veľkú časť českých (len českých?) médií. Autor upozorňuje na pochybnú legitimitu volebných aktov, ktoré Havla vyniesli do prezidentského kresla (po novembri 1989 zvolený aklamáciou komunistických poslancov, prvým prezidentom ČSFR tiež zvolený verejnou aklamáciou snímanou televíznymi kamerami, a pod.)
Dočítame sa teda oveľa viac a objektívnejšie o úlohe Klausom vedenej ODS, o peripetiách českej sociálnej demokracie. Hoci Žantovský zrejme fandí ľavicovo orientovanému Zemanovi, čitateľ nájde v knihe objektívne zhodnotenie zásluh Václava Klausa ako ministra financií, neskoršieho premiéra i prezidenta Českej republiky. Vyzdvihuje kolegiálny vzťah Klaus-Zeman, hoci boli a sú politickými protivníkmi.
Ako napínavý román sa čítajú Žantovského opisy mediálnych afér. Autor uvádza mnohé prípady neserióznosti českých novinárov (výslovne menovaných). Odhaľuje pláštik t.zv. investigatívnej žurnalistiky, ktorá sa zvrhla na škandalizáciu politických osobností na objednávku politických protivníkov. Na adresu obdivovateľov súčasnej českej žurnalistiky (na Slovensku ich máme až-až) a jej „nestrannosti“ odporúčam si prečítať Žantovského stránky o tom, ako nepokryte tendenčne v prospech jednej strany sa chovali popredné české médiá a „nezávislí“ novinári počas historicky prvých priamych volieb českého prezidenta v roku 2013. Nekritickí nadšenci sa môžu dočítať, že práve nehorázne jednostranná mediálna kampaň v prospech Schwarzenberga viedla k jeho volebnej porážke. Autor cituje z inauguračného prejavu prezidenta Zemana, kde medzi iným, vyhlásil boj „ostrovom negatívnej deviácie“ v českej spoločnosti. Patrí tam aj „podstatná časť českých médií, ktorá sa zameriava na vymývanie mozgov, na mediálnu masáž a na manipuláciu verejnou mienkou.“
Petr Žantovský v postskripte reaguje aj na nedávne výsledky českých volieb. Upozorňuje, že vstup Andreja Babiša ako mediálneho magnáta mení aj českú mediálnu scénu a môže viesť k ďalším nepredvídateľným zmenám v českej politike.
Na záver môžem vysloviť potešenie, že Vladimír Skalský za Slovensko-český klub Prahe a Ladislav Volko ako predseda Slovenského centra PEN uviedli na Slovensko Petra Žantovského ako nebojácneho analytika českej politiky a médií. Po prečítaní Žantovského štúdie si kladiem otázku: Kto z toľkých akože mediálnych odborníkov na Slovensku napíše obdobnú kritickú a nebojácnu analýzu vzťahov slovenskej politiky a slovenských médií? Je to slovo do bitky! Anton Hykisch
Petr Žantovský - ČESKÁ POLITIKA A MÉDIA po roce1989
Institut Václava Klause, Praha 2013, 176 strán. ISBN 978-80-87806-02-9
Recenze vyšla v Literárnom týždenníku č. 7-8 dne 26.02.2014